Náboženská sloboda nie je bez hraníc. Tam, kde verejné vyjadrenia náboženskej viery siahajú na slobody a práva iných občanov, končí priestor náboženskej slobody a nastupuje zodpovednosť za vytváranie podmienok pre pokojné spolunažívanie rôznych názorových skupín v sekulárnej spoločnosti. V oficiálnom učení cirkví na Slovensku sa však aj dnes stále rozvíja tvrdenie, že homosexualita nie je prirodzená, nie je v súlade so stvoriteľským zámerom a preto ani nie je možné podporovať spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Toto učenie sú zaviazaní šíriť kňazi kresťanských cirkví na bohoslužbách a predovšetkým v školách na hodinách náboženstva. To, že sa to deje ukázal nedávny prípad na trenčianskom cirkevnom gymnáziu. Hoci zároveň s týmito tvrdeniami predstavitelia cirkví vždy zdôrazňujú, že queer ľudí majú veriaci rešpektovať a neponižovať ich, trvajú na tom, že queer ľudia sú čosi ako chyba v systéme a tak k nim treba aj pristupovať. Teda ako k čomusi, na čo nemôžeme byť hrdí. Tam pramení aj všeobecne rozšírený názor v našej spoločnosti, že queer ľudia majú potichu znášať svoj údel a nemajú sa dožadovať toho, aby ich sexuálna orientácia a ich párové spolužitie bolo na verejnosti postavené na rovnakú úroveň ako heterosexualita a manželstvo muža a ženy. Kým v prostredí cirkví sa toto učenie podáva viac-menej citlivým jazykom, presvedčenie o „nezriadenosti“ queer ľudí  v ľudových predstavách nadobúda veľmi vulgárnu a urážlivú podobu spojenú s konšpiráciami o LGBTI lobby dobre financovanej  z tajomných zdrojov. Žiaľ práve v tejto podobe svoje „hodnotové“ presvedčenie vyjadrujú aj mnohí politici, keď využívajú homofóbiu zakorenenú v ľuďoch vďaka náboženskej výchove a prilievajú do nej olej hnevu a nenávisti. Kam až takéto vedomé zneužívanie odporu voči queer ľuďom môže doviesť radikalizovaných extrémistov, ukázal teroristický čin na Zámockej pred gej barom Tepláreň.

Vo svetle vraždy na Zámockej a toho, čím ju páchateľ odôvodnil, je na mieste otázka, či presadzovanie jedného z náboženských presvedčení o neprípustnosti spolužitia osôb rovnakého pohlavia a na to nadväzujúce politické a občianske iniciatívy smerujúce k obmedzovaniu práv LGBTI ľudí (súčasný návrh poslancov Kuffa a spol. zakazujúci zmienky o LGBTI ľuďoch v školách, systematické pripomienkovanie KBS a snaha vymazať z legislatívnych predpisov SR alebo ani neumožniť zavedenie zmienok o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, a je toho omnoho viac), či tento trend neprispieva k radikalizácii homofóbnych nálad v spoločnosti, ktoré môžu vyústiť do nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti. To, že páchateľ na Zámockej nebol praktizujúci kresťan a to, že chcel útočiť aj na premiéra Hegera alebo predstaviteľov či členov židovskej náboženskej komunity, nezbavuje zástancov základných kresťanských téz o homosexualite zodpovednosti za ich homofóbny potenciál. Najmä v situácii, keď slová katechizmu, že "tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“ na seba aj v kresťanskom prostredí viažu konšpirácie o vplyvnej a z tajomných zdrojov finančne zabezpečovanej LGBTI lobby a jej ideológii. Mimochodom túto konšpirácii nedávno v rozhovore pre Postoj rozvíjal aj biskup evanjelickej cirkvi Ján Hroboň.

Asi netreba vysvetľovať, že podobná konšpirácia o vplyvných a bohatých Židoch sfanatizovala kresťanov na Slovensku počas Slovenského štátu a je faktom, že na jej pozadí stáli kresťanské tézy o vine Židov za Ježišovu smrť a tézu o tom, že Boh nahradil židovský národ kresťanskou cirkvou. Aj vtedy, rovnako ako dnes v prípade kresťanskej homofóbie, predstavitelia cirkvi upozorňovali, že rasizmus je v rozpore s kresťanským učením, dištancovali sa od násilia a mnohí sa aj verejne postavili proti vyvražďovaniu Židov. Neboli však ochotní rozísť sa so svojim teologickým odôvodnením antisemitizmu. Pri výročí pastierskych listov katolíckych a evanjelických biskupov proti deportáciám Židov, sme ich podrobili analýze z perspektívy súčasného teologického poznania a poukázali sme na jasné antisemitské vyjadrenia v oboch listoch.

Až vo svetle holokaustu sa dnes kresťanská teológia rozchádza a v mnohých spoločenstvách už aj definitívne rozišla s týmito tézami. Deje sa to predovšetkým prostredníctvom výskumu, ktorý je známy pod označením „nová perspektíva na Pavla“ a „radikálne nová perspektíva na Pavla.“ To isté prebieha aj v prípade kresťanských téz o škodlivosti homosexuality. Za posledné desaťročia už väčšina kresťanov upustila od schvaľovania kriminalizácie homosexuality. Tento proces išiel ruka v ruke s postupným vypustením homosexuality z trestných kódexov vo väčšine štátov sveta. Podobný proces prebieha v otázke akceptácie spolužitia osôb rovnakého pohlavia v spoločnosti formou ich právneho uznania. Väčšina európskych cirkví prestala brániť prijatiu právnych noriem pre spolužitie osôb rovnakého pohlavia a dnes už požehnáva takéto zväzky.

Na Slovensku sme však žiaľ svedkami aktívneho odporu cirkví proti prijatiu právnej normy pre páry rovnakého pohlavia. V kontexte reakcií na teroristický čin na Zámockej pred gej barom Tepláreň opäť silnejšie zaznievajú hlasy z konzervatívneho cirkevného prostredia, ktoré vyjadrujú obavu, že dôjde k obmedzeniu ich náboženskej slobody hlásať vlastné náboženské presvedčenie o homosexualite ako vnútornej nezriadenosti. Ako politik sa zasadzujem za to, aby každý mohol slobodne žiť svoje náboženské presvedčenie a to aj v organizovanom spoločenstve. Vo svojom verejnom vyznávaní náboženskej viery však musia byť veriaci ohľaduplní a zvažovať, či sa ich verejné prejavy nedotýkajú slobody, práv a dôstojnosti iných ľudí. Som presvedčený, že v prípade téz o homosexualite ako nebezpečnej vnútornej nezriadenosti (ako to uvádza platný katolícky katechizmus) je táto hranica prekročená. Katolícka cirkev a ostatné kresťanské cirkvi samozrejme majú právo toto učenie presadzovať vo svojich komunitách.  Je však otázne, či si môžu toto právo uplatňovať aj v školách a na hodinách náboženstva financovaných z verejných zdrojov. Dodávam, že toto učenie kresťania postupne opúšťajú a o niekoľko desaťročí bude minulosťou rovnako ako tézy o vine Židov za Ježišovu smrť. Som preto presvedčený, že už teraz sa cirkvi majú zdržať akýchkoľvek snáh presadzovať svoje učenie o homosexualite a jeho dôsledky ako všeobecne platné princípy v sekulárnej spoločnosti.

Ondrej Prostredník
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska